Psíkovia

Pôvod: Nejasný, nesporne však patrí medzi najstaršie jestvujúce plemená psov. Na základe zachovaných vyobrazení sa vie, že podobne škvrnité psy sa chovali už v stredovekú, najmenej od 14. storočia na rozličných miestach v Európe a používali sa ako poľovné psy, duriče.

Popis: Stredne veľký mocný pes elegantnej a harmonickej telesnej stavby. Hlava primeranej veľkosti, s dlhým, mocným, nie však končitým ňucháčom. Oči stredne veľké, guľaté, jasné, pri čiernobodkovaných tmavé, pri hnedobodkovaných hnedé až jantárové. Uši vysoko a široko nasadené, stredne veľké priliehajúce k hlave, zaokrúhlené. Krk dlhší, klenutý, bez laloka. Telo obdĺžnikového formátu, s hlbokým, priestorným hrudníkom, dobre klenutými rebrami, rovným chrbtom a s výrazne svalnatou bedrovou partiou. Nohy rovné, s hrubými kosťami, sucho svalnaté. Chvost hrubý a postupne sa zužujúci, siaha po priehlavkový kĺb, nižšie nasadený. Srsti krátka, tvrdá, hustá, hladká a lesklá. Farba biela s čiernymi alebo hnedými bodkami. Veľkosť: Kohútiková výška psov 56-61 cm, súk 54-59 cm pri hmotnosti 27, resp. 24 kg.

Charakteristika: Nápadný, mocný a ladný pes primerane živého temperamentu. Priateľský k ľuďom, znášanlivý s domácimi zvieratami. Chápavý, inteligentný, učenlivý.

Zvláštne nároky: Potrebuje veľa pohybu. Má rád teplo, nemal by byť celoročne umiestnený mimo domu. Pomerne často sa vyskytuje hluchota, ktorá sa geneticky spája s bielou farbou.

Využitie: Prv poľovný, neskôr pes sprevádzajúci koče. Dnes iba športový spoločník.

Výskyt: Populárny na celom svete, patrí medzi najčastejšie chované plemená.